FAQ

Fotovoltaika je proces, ktorým popisuje a implementuje priama premena svetla na elektrickú energiu.

• Svetlo – slnko – slnečné žiarenie je najrozšírenejší ekologickým, udržateľný a hlavne dostupný zdroj energie, ktorý každú sekundu dopadá na Zemský povrch či chceme alebo nie a preto ho radíme medzi obnoviteľné zdroje.
• Jeho využívanie je šetrné k životnému prostrediu.
• Slnečná energia je zadarmo, svieti či chceme alebo nie, nikto ju nevie obmedziť, vypnúť alebo zastaviť.
• Hlavnou výhodou slnečnej energie, že nemusíme platiť žiadne palivo, teda benzín, uhlie, plyn alebo drevo a teda je v podstate zadarmo.
• Slnečné svetlo je nevyčerpateľné a preto fotovoltaika je najperspektívnejšia technológia.

Premena slnečnej energie na elektrickú sa realizuje vo fotovoltaických paneloch. Tieto poznáme viacero prevedení, hlavne malé v záhradných lampičkách, stredné pri pouličných lampách až po veľké, ktoré Vám vieme nainštalovať na strechu Vášho rodinného domu.

Slovensko a celá stredná Európa má relatívne dobré podmienky na inštaláciufotovoltaických panelov a preto čím skôr si ich nainštalujete tým skôr môžete využívať ich unikátne výhody.

Solárne panely po nainštalovaní systému Vám budú produkovať elektrickú energiu zadarmo počas najbližších minimálne 40 rokov. Slnko svieti, panely sú nainštalované a na konci drôtov z meniču viete pripnúť hocaký elektrický spotrebič a bude fungovať… bez potreby platiť mesačnú faktúru elektrárňam.

Budete nezávislí so svojou vlastnou fotovoltaickou elektrárňou, ktorá vám bude zadarmo a ekologicky vyrábať elektrickú energiu z nevyčerpateľného slnečného zdroja.

Zároveň prispejete k záchrane našej planéty pre budúce generácie, lebo sa začnete správať ekologicky, prispejete k čistejšiemu ovzdušiu.

Dokedy bude Jožo nosiť drevo? Bude aj o 10 rokov? Slnko bude svietiť aj keď zomriete. Aj pre Vaše deti a nemusíte sa spoliehať na Joža.
8 dôvodov, prečo si vybrať solárny systém

• Získate a budete využívať nevyčerpateľnú a čistú energiu zo slnka.
• Je to zelená, obnoviteľná energia, ktorá nemá žiadny negatívny vplyv na životné prostredie.
• Slnečné podmienky strednej Európy umožňujú využiť slnečnú energiu efektívne.
• Prevádzka fotovoltickýchelekrární je bez nákladov.
• Náklady na sevis sú veľmi nízke.
• Životnosť kvalitných solárnych článkov je 25 – 40 rokov
• Návratnosť investície sa pohybuje od 3 do 8 rokov v závislosti od vašej spotreby.
• Neplatíte za žiadne palivo, odpadávajú Vám mesačné vysoké faktúry na elektriku.

Fotovoltaická elektráreň od našej firmy vďaka najmodernejšej technológii zabezpečuje premenu slnečnej energie na elektrickú. Jej základným článkom je solárny panel, v ktorom sa mení slnečné žiarenie na elektrický prúd.

Solárne systémy montujeme na strechy domov alebo strechy výrobných hál ale keďže sme lídrami na trhu tak ich vieme namontovať aj na lodný kontajner alebo ich priamo nainštalujeme vo forme umeleckej kvetiny do stredu námestia.

Ak svetelný fotón dopadne na polovodič, príde k uvoľneniu veľkého množstva voľných elektrónov, ktoré môžu pretekať elektródami. Dve elektródy – to je základný primitívny fotovoltický článok. Články, ktoré sú uložené v rade, prepojené a chránené tvoria fotovoltický panel, ktorý dobre poznáme zo striech moderných domácností alebo elektrinu vyrábajúcich fariem. Panely poznáme monokrištalické, polykrištalické alebo tenkovrstvové. Domácnosť sa môže zmeniť na malú fotovoltickú elektráreň so schopnosťou dokonca dodávať prebytočnú energiu do siete. Stačia vám bežné a skladné súčiastky ako sú panely, striedač, rozvody, ističová skriňa, uzemnenie, elektromer a prípadne batéria.

Drvivá väčšina slovenských domácností je pripojená na klasickú elektrickú sieť, čiže fotovoltika spravidla funguje s súčinnosti s normálnou energiou z elektrárne. Dokonca aj najväčší technologickí giganti na svete sú pripojení k elektrárňam. Je však možné mať aj off-grid systém, na nedostupných miestach, kde nie je “natiahnutá elektrika”. Z toho vyplýva, že klasické fotovoltické zostavy, ktoré bežný užívateľ u nás prevádzkuje, sú tzv. on-grid.

Čím väčší fotovoltický panel, tým väčší výkon je schopný poskytnúť. Ako všetci vieme, špičkový výkon závisí od dennej hodiny a počasia – jednotky výkonu sa merajú typicky pri 25 stupňochCelzia. Solárne panely sa v našich podmienkach väčšinou orientujú na juh s uhlovým sklonom 30 až 60 stupňov.

Fotovoltický systém napojený na sieť – ide v podstate o generovanie elektrickej energie pomocou fotovoltických panelov, ktoré sú pripojené do rozvodnej siete. On-grid systém sa skladá zo solárnych panelov, jedného alebo niekoľkých striedačov, úpravy energetickej jednotky a sieťovú prípojku zariadenia. Elektrická energia sa neakumuluje do batérií, ale hneď sa spotrebuje. Prípadný prebytok sa odovzdáva do siete.

On-grid systém je určený predovšetkým pre inštaláciu na strechy rodinných a bytových domov, ale aj malé komerčné a obchodné budovy.

Výrobca môže čerpať jednorazovú dotáciu na výstavbu zdroja z OP kvalita životného prostredia (SIEA), nemá nárok na odpredávanie elektriny distribučnej spoločnosti.

Tieto fotovoltické zdroje sú najrozšírenejšie z dôvodu jednoduchosti technickej realizácie a výhodnej ceny.

Jedná sa o najmodernejší spôsob využitia elektriny zo slnka s najvyššou mierou vlastnej spotreby z výrobného zdroja. Hybridné synchrónne zdroje pracujú počas dňa ako on-gridové, večer a v noci dodávajú elektrinu do elektroinštalácie v objekte z batérií. V prípade výpadku elektriny v obmedzenom režime dodávajú elektrinu do objektu. Jedná sa o najmodernejšie zdroje, ktorým patrí budúcnosť. Stabilizujú distribučnú sieť a zabezpečujú minimálny odber z distribučnej sústavy pre dané odberné miesto. Vlastník nakupuje po inštalácii zdroja od distribučnej spoločnosti len rozdielovú zložku elektriny.

Tento systém je kombináciou ON-Grid systému a OFF-Grid systému. Tento systém je obzvlášť výhodný pri čerpaní dotácií, pretože pri čerpaní dotácií dávame prebytky do siete zadarmo. Avšak pri tomto systéme si prebytky ukladáme do batérií, odkiaľ neskôr, keď už samotný výkon FV elektrárne nepostačuje na pokrytie spotreby domu, energiu čerpáme z batérií a nekupujeme ju zo siete.

Tento systém pozostáva z fotovoltaických panelov, ktoré vytvárajú jednosmerný prúd. Ten sa následne v invertore (meniči napätia) mení na striedavé napätie. Tento menič môže byť jedno – až viacfázový a v závislosti od typu systému určený pre napätie 230V alebo 380V. Menič obsahuje funkciu na nabíjanie batérií a regulátor, ktorý prebytky el. energie ukladá do batérií a pri poklese výkonu naopak dopĺňa energiu z batérií do siete domu. Výhodou oproti čisto OFF-Grid systému je, že o el. energiu neprídeme, ani keď sa minie kapacita batérií, pretože potom si berieme el. energiu z rozvodnej siete.

Pri tomto systéme sa množstvo batérií nemusí podriaďovať spotrebe domu, ale dá sa prispôsobiť finančným požiadavkám majiteľa, keďže dom nie je závislý iba od FV elektrárne tak, ako to je pri OFF-Grid systéme.

Výhody solárnej energie:

• Znížite svoje účty za elektrinu: slnečné svetlo je zadarmo, takže akonáhle ste zaplatili za počiatočnú inštaláciu, vaše náklady na elektrinu sa znížia.
  -Solárne elektrina je zelená. Obnoviteľný zdroj energie neuvoľňuje žiadne škodlivé emisie oxidu uhličitého (CO2) alebo iné znečisťujúce látky.
• Typická domáca solárna elektráreň by mohol ušetriť viac ako jednu tonu CO2 ročne – to je viac ako 30 ton za dobu svojej životnosti.
• Rýchlejšia návratnosť investície vďaka štátnej dotácii z programu zelená domácnostiam.
• Solárne panely na streche môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku.
• Dajú sa integrovať do akejkoľvek budovy, kde výrazne znižujú energetickú spotrebu;
• Nespôsobujú hluk, nie sú zdrojom škodlivých emisií a znečistujúcich plynov – kremík je netoxická surovina;
• Sú bezpečné a vysoko spoľahlivé. Životnosť panelov je viac ako 30 rokov (po 25 rokoch prevádzky ich výkon neklesne pod 80 % štartovacieho výkonu), názory na energetickú návratnosť sa pohybujú v rozmedzí od 7 do 10 rokov (iba na porovnanie: energetická návratnosť jadrovej elektrárne sa uvádza 10 až 14 rokov);
• Prevádzka FVE nevyžaduje žiadnu údržbu;
• Panely sa ľahko inštalujú;
• Fotovoltické panely a fotovoltaika ako taká sa dá recyklovať (na ich výrobu sa okrem kremíka používa napríklad aj sklo a hliník).

11 dôvodov prečo si vybrať nás:

1. Inštalujeme iba najlepšie overené a certifikované technológie,
2. Garantujeme kvalitu, férové ceny, profesionálny prístup, odbornosť,
3. Všetko vyriešime a všetko vybavíme za Vás,
4. Každý zákazník je pre nás jedinečný a navrhneme jedinečný systém pre Vás,
5. Byrokraciu pripojenia k elektrárňam vybavíme kompletne za Vás,
6. Máme za sebou stovky úspšných a dodnes fungujúcich inštalácií na Slovensku ako aj v zahraničí,
7. Všetci klienti sú naši priatelia a do dnes sme s nimi v kontakte,
8. Pracujem na Slovensku, v EU, ale aj v Afrike a Ázii.
9. Naši pracovníci sú pravidelne školení a skúšaní
10. Zatiaľ nám nikto nepadol zo strechy a nezabil sa
11. Vieme vybaviť financovanie z 5 bánk na Slovensku

Naša ponuka:

• Kompletné dodanie fotovoltaickej elektrárne na kľúč
• Najväčšia ponuka fotovoltaických systémov na Slovensku
• Profesionálna montáž fotovoltaiky s dôrazom na detaily
• Pravidelná kontrola našich dodaných solárnych elektrární
• Fotovoltaika s montážou po celom Slovensku s dopravou ZDARMA
• Riešenie všetkých administratívnych úkonov a vybavenie dotácie Zelená domácnostiam II
• Najnovšie technológie za výhodné ceny
• Prémiové solárne panely a striedače
• Priateľský a individuálny prístup
• Záručný aj pozáručný servis fotovoltaiky

Fotovoltaika – INŠTALÁCIA na strechu
Ideálna orientácia pre inštaláciu solárnych panelov na Slovensku je orientácia na juh, s vychýlením do 10° na západ. Ideálnym sklonom (uhol dopadu svetla) pre solárne panely je 30°. Prečo orientácia na juh? Práve pri zachovaní týchto podmienok sú fotovoltické panely, inštalované na území Slovenskej Republiky, schopné maximálne využiť energiu zo slnka.

Chceli by ste spotrebovať všetku vašu vyrobenú elektrinu ? Prevádzkovať domáce spotrebiče aj po západe slnka alebo mať záložný zdroj ak je výpadok prúdu ? Vyberte si z našej ponuky FVE s batérkovým úložiskom. Táto fotovoltaika ukladá nespotrebovanú elektrinu do batérií, kde je pripravená pre jej budúcu potrebu. Vo všeobecnosti platí, že naši zákazníci majú najväčšiu radosť práve z týchto typov solárnych elektrární. Ak by ste chceli vašu vyrobenú energiu v batériách využívať aj v prípade výpadku prúdu, radi vám fotovoltaickú elektráreň doplníme systémom BACK UP, ktorí z vašej fotovoltaiky spraví spoľahlivý záložný zdroj.

Ak túžite po veľkom výkone a vysokej kapacite batérií ponúkame vám obľúbenú solárnu elektráreň s 10kwp a 20kwh batériou, ktorá je pre väčšinu našich zákazníkov tou pravou voľbou. Túto fotovoltaickú elektráreň je tiež možné rozšíriť o ďalšie moduly batérie (Max. 30 kWh), o virtuálnu batériu, ktorú využitie po nabití kapacity batérií alebo aj o ukladanie prebytkov na ohrev teplej vody.

Máme mnohoročné skúsenosti s výstavbou FVE ako napríklad:

• Administratívne budovy
• Strojárenské a priemyselné areály
• Skladové priestory – chladiarne, mraziarne, potravinové sklady…
• Obchodné centrá a nákupné strediská
• Showroomy
• Dátové centrá, Mining centrá
• Riešenia pre developerov
• Ale aj kontajnery, solarblooms, atď

Zelený bonus je príplatok k trhovej cene elektriny, ktorý môže získať výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov. Výrobca predáva vyrobenú elektrinu konečnému zákazníkovi alebo obchodníkovi s elektrinou, navyše má právo od prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy inkasovať zelené bonusy. Výhodou je dosiahnutie vyššieho výnosu ako v prípade režimu výkupných cien. Nevýhodou je určitá miera neistoty, pretože výrobca si musí sám hľadať odberateľa vyrobenej elektriny a nemá zaručený odber 100 % vyrobenej elektriny tak ako v prípade výkupných cien.

Výkon panelov sa udáva vo Wp, čo je takzvaný špičkový výkon. Tento nominálny údaj znamená, koľko elektrickej energie fotovoltaické panely vyprodukujú pri štandardných testovacích podmienkach – intenzite dopadajúceho žiarenia 1 000 W/m² a teplote okolia 25 °C.

Ročná produkcia: fotovoltické panely vyprodukujú v našich podmienkach na 1 kWp výkonu za rok 1 200 až 1 300 kWh. Takže panely s výkonom 4 kWp ročne vyprodukujú zhruba 4 800 až 5 200 kWh.
Denná produkcia počas letného polroka (03/04 – 08/09): priemerne 5 až 6 násobok výkonu, teda napr. pri 4 kWp je denná produkcia 20 – 25 kWh. Samozrejme budú lepšie aj horšie dni.
Mierne odchýlky budú logicky tiež v závislosti na lokalite, orientácii a sklone panelov (môžete si vyskúšať PVGIS 5 pre vašu lokalitu), to však nie sú veľké rozdiely, väčšinou v rozmedzí 5 – 10 %.

Priemerná cena elektriny na Slovensku pre domácnosti môže byť v roku 2024 priemerne 0,20 – 0,25 €/kWh (podľa Eurostatu bola priemerná cena v prvom polroku 2021 pre domácnosti so spotrebou 2 500 – 10 000 kWh vo výške 0,1668 €/kWh, v tej sú však zarátané aj fixné mesačné poplatky, ktorým sa vyhnúť nedá).

Fotovoltaická elektráreň s výkonom 4 kWp vyprodukuje ročne elektrinu v hodnote 1250€ (5000 kWh x 0,25 €/kWh), a taká by bola tiež teoretická maximálna úspora na elektrine.

Ak by sa všetka produkcia fotovoltaiky spotrebovala v domácnosti, alebo ak by u nás fungoval net-metering, fotovoltaika by sa vedela vrátiť za 4 – 5 rokov (pri súčasných cenách elektriny). A to pri životnosti systému aj cez 30 rokov. Znelo by to ako dobrá investícia? Pritom cena elektriny bude v budúcnosti (pravdepodobne) z dlhodobého hľadiska rásť, otázne je akým tempom.

V skutočnosti nie je vôbec samozrejmé dosiahnuť 100 % využitie elektriny vyprodukovanej fotovoltaikou (máme však realizácie kde to je cez 90 %). Skutočná úspora bude preto takmer vždy nižšia a teda aj návratnosť o niečo dlhšia. V praxi sa môže využitie on-gridfotovoltaiky pri bežnej domácnosti pri vyšších výkonoch často pohybovať okolo 30-40 %. Dôvodom je, že v čase najväčšej produkcie fotovoltaiky (medzi 10,00 – 16,00) býva spotreba domácnosti často skôr podpriemerná. A ráno a večer, keď je spotreba vyššia, fotovoltaika už produkuje pomerne málo. A v noci vôbec.

Dnes to však už až-tak nevadí, vďaka/kvôli virtuálnej batérii sa pomerne slušne dá ušetriť aj na tej elektrine, ktorú vyprodukuje fotovoltaika v čase, keď je vaša spotreba nižšia, a elektrina „odtečie“ do siete. S virtuálnou batériou viete (bez problémov) dosiahnuť úsporu vo výške 75-80% „hodnoty“ elektriny vyprodukovanej fotovoltaikou.

Vo všeobecnosti sa dá dosiahnuť návratnosť fotovoltaiky pod 10 rokov. Ako hlboko pod 10 rokov bude závisieť od cien elektriny v budúcnosti, čím viac bude cena elektriny rásť, tým skôr sa fotovoltaika „vráti“.

A odpoveď na otázku, či sa fotovoltaika oplatí, závisí od toho, ako kto vníma to, čo znamená „oplatí sa“. Fotovoltaika je v podstate investícia, ktorá následne prináša úspory. Niekomu sa „neoplatí“ takto investovať ani pri návratnosti 5 rokov, iný je v pohode aj s návratnosťou 15 rokov a „oplatí sa“ mu to. A mimochodom, aj ten koncept „návratnosti“ vie byť zradný, nikto dnes nevie, ako sa budú ceny energií v budúcnosti vyvíjať (aj keď rôznych prognóz môžete nájsť koľko len chcete), a práve od nich tá návratnosť závisí.

Výkon fotovoltaických panelov sa uvádza vo Wp, čo je (špičkový) výkon, ktorý panel generuje pri štandardných testovacích podmienkach (slnečné žiarenie s intenzitou 1 000 W/m² a teplota okolia 25 °C). Výkon celého poľa fotovoltaických panelov sa udáva tiež vo Wp, častejšie v kWp.

V skutočnosti však dosahujú fotovoltaické panely svoj špičkový výkon aj v prípade pekných slnečných dní nie tak často a v lete takmer vôbec kvôli vysokej teplote panelov a poklesu výkonu pri vyšších teplotách. Rovnako nie je špičkový výkon ani maximálny výkon, za určitých podmienok (chladno a jasno) to môže byť aj viac.

Keďže fotovoltaika však produkuje oveľa viac v lete ako v zime (zhruba 3/4 v letnom polroku a 1/4 v zimnom polroku), v zásade sú dve základné prístupy ako dimenzovať výkon fotovoltaiky.

Fotovoltaický systém by mal byť dimenzovaný a riešený tak, aby sa maximum vyprodukovanej elektrickej energie spotrebovalo na mieste. Fotovoltaika vyprodukuje v sezóne (marec/apríl až august/september) denne priemerne 5 – 6 násobok jej špičkového výkonu. Pri 4 kWp je denná produkcia v lete cca. 20 – 25 kWh.

V takomto prípade by bola ročná produkcia fotovoltaiky podľa charakteru spotreby elektrickej energie a prípadnej akumulácie v batériách na úrovni 1/2 až 2/3 celoročnej spotreby. Takto je možné dosiahnuť rozumnú úroveň využitia elektriny vygenerovanej panelmi a minimalizovať nevyužité prebytky.

Pri dimenzovaní kapacity batérií sa vychádza z dennej priemernej produkcie fotovoltaiky. Kapacita batérií by mala byť orientačne v rozsahu 25 – 40 % dennej produkcie. V prípade fotovoltaiky s výkonom 4 kWp teda kapacita batérií optimálne v rozmedzí 5 – 10 kWh, opäť závisí od konkrétnej situácie a priebehu spotreby.

Tieto odporúčania sú orientačné, optimálny výkon závisí od toho, na čo všetko budete fotovoltaiku používať alebo viete použiť. V prípade riešenia s využitím prebytkov na ohrev vody je možné zvoliť aj vyšší výkon.

Má význam pri vyššej spotrebe elektriny, nad 6 000 – 7 000 kWh ročne, čo často býva kvôli kúreniu elektrinou (tepelné čerpadlo, elektrický kotol, priame odporové vykurovanie v podlahe).

Fotovoltaika sa nadimenzuje tak, aby vyprodukovala za rok približne celoročnú spotrebu. Samozrejme väčšinu toho vyprodukuje v lete, kedy to nie je možné priamo spotrebovať, ale dnes sa už dá využiť virtuálna batéria a podobné služby na „prenesenie“ tejto produkcie medzi letom a zimou.

Aj napriek o niečo nižšej úspore pri virtuálnej batérii (vysvetlené nižšie) v porovnaní s tým, ak produkciu fotovoltaiky spotrebujete priamo (a teda nemusíte brať elektrinu zo siete), to dnes už nevychádza až tak zle. A to aj kvôli nárastu ceny samotnej elektriny a miernemu zníženiu distribučných poplatkov.

Všetky (až na ojedinelé výnimky) rodinné domy majú trojfázovú elektrinu. Je preto potrebné aj trojfázové pripojenie fotovoltaiky? Najskôr, to, či je fotovoltaika pripojená na jednu fázu alebo tri fázy, a teda dodáva elektrinu do jednej fázy alebo všetkých troch fáz, závisí od meniča. Nesúvisí to so zapojením samotných panelov. Jednoducho menič má vstup(y) – panely, a výstup – buď jednofázový alebo trojfázový.

V skratke, či má byť fotovoltaika jednofázová alebo trojfázová, závisí od jej výkonu, ničoho iného.

Pri výkonoch fotovoltaiky do cca. 4 kWp stačí jednofázový menič. Výhodou jednofázového pripojenia fotovoltaiky je tiež cena meniča a celého systému. Trojfázové pripojenie, i keď je technicky možné, by vyšlo zbytočne drahšie.

Trojfázový menič je potrebný pri výkone fotovoltaiky nad cca. 4 kWp. Hlavne je to stanovené zákonom (pripojenie fotovoltaiky do jednej fázy cez istenie 16 A, teda 16 A x 230 V = 3,68 kW). Tiež sa v drvivej väčšine meniče s nižším výkonom vyrábajú jednofázové a s vyšším väčšinou trojfázové, i keď presná hranica nie je.

Totiž úspora vďaka fotovoltaike – bude rovnaká pri jednofázovom aj trojfázovom pripojení fotovoltaiky, teda meniča. U nás (našťastie, na rozdiel napríklad od Českej republiky), funguje súčtové meranie všetkých fáz elektromerom. I keď (štvorkvadrantový) elektromer meria jednotlivé fázy samostatne, aktuálna celková spotreba/dodávka zo/do siete nameraná elektromerom je súčtom aktuálnych meraní na jednotlivých fázach. Napr. keď sa pri jednofázovom meniči dodáva na jednej fáze z fotovoltaiky do siete 2 kW (keďže nie všetko z fotovoltaiky sa spotrebuje priamo, pretože niektoré spotrebiče sú pripojené na iných fázach), na druhej fáze je spotreba 1,5 kW a na tretej spotreba 0,5 kW, elektromer vtedy nameria „nulu“, keďže súčet všetkých troch fáz je nulový. To sa však (pre upresnenie) deje v reálnom čase, nie napr. v rámci hodiny, dňa, mesiaca…

Takže aj keď fyzicky z fotovoltaiky nespotrebujete na tej jednej fáze u seba všetko čo by ste mohli, na elektromere sa to „vykompenzuje“ a z tohto hľadiska nie je žiadny rozdiel v úspore elektriny medzi jednofázovou a trojfázovou fotovoltaikou.

Drobná „komplikácia“ je pri jednofázovej fotovoltaike pri sledovaní spotreby a hybridnom meniči s batériami. Ak sa totiž použije jednofázový smartmeter (elektromer) k meniču, menič nebude „vedieť“ o spotrebe na ostatných dvoch fázach a nebudete vidieť v monitoringu korektné údaje o spotrebe a v prípade hybridného meniča s batériami tiež menič nebude optimálne nabíjať a vybíjať batérie.

Dá sa to riešiť dvomi spôsobmi:
Pripojenie jednofázových spotrebičov v domácnosti (ideálne všetky) na tú fázu, kde dodáva fotovoltaika. Má to však obmedzenie – hlavný istič. Väčšina rodinných domov má 25 A, vtedy by nemali byť špičky spotreby zo siete cez 6 kW (25 A x 230 V = 5,75 kW + drobná rezerva kvôli vypínacej charakteristike ističa). Teda aby ste naraz nezapli veľa spotrebičov s vyšším príkonom – napr. elektrická varná platňa/rúra, práčka, do toho vysávač, žehlička, ešte varná kanvica… Vo veľkej väčšine prípadov to však pre praktický život nepredstavuje väčší problém.

Použiť trojfázový smartmeter namiesto jednofázového – vlastné odskúšané know-how, ktoré nie všetci poznajú a používajú. Takto bude menič presne „vedieť“ o celkovej spotrebe elektriny a budete ju v monitoringu vidieť korektne. Tiež pri meniči s batériami dosiahnete lepšie využitie fotovoltaiky – totiž ak by menič „riešil“ len spotrebu na jednej fáze (teda nie celú domácnosť), nabíjal by batérie aj vtedy, ak by nemusel, to znamená ak by sa s trojfázovým smartmetrom dalo priamo pokryť spotreba na iných fázach. Batérie by v takom prípade boli nabité oveľa skôr a následne by nadprodukcia išla do siete „naverím v boha“, bez ohľadu na to, či je na iných fázach spotreba alebo nie.

pri on-grid meničoch nie,
pri hybridných čiastočne.

Všetky on-gridmeniče sa musia v prípade výpadku siete odpojiť a nedodávať výkon z fotovoltaiky do domácej elektroinštalácie (fyzicky prepojenej so sieťou, lebo tá elektroinštalácia je ňou tiež napájaná). Dnes je už takáto funkcionalita súčasťou meniča, nazývaná „anti-islanding“ (a nedá sa vypnúť, obísť alebo inak „oklamať“).

Fotovoltaika sa (v rodinnom dome) pripája paralelne so sieťou – to znamená že fotovoltaický menič dodáva do tej istej elektroinštalácie ako sieť. Odopnutie on-grid meniča je nevyhnutné z dôvodu bezpečnosti – napr. niekedy je beznapäťový stav v sieti zámerne (pri opravách) a vtedy je potrebné, aby tam nebolo napätie ani elektrina z fotovoltaiky. Ďalším problémom je, že pri opätovnom „nábehu“ siete by na seba „narazila“ nezosynchronizovaná elektrina zo siete a fotovoltaiky a spôsobilo by to riadnu šaparatu, okrem iného by sa mohli poškodiť až „odpáliť“ citlivejšie  spotrebiče (elektronika) v domácnosti.
Ak chcete mať elektrinu z fotovoltaiky aj v prípade výpadku siete, nevyhnutný je hybridný menič s batériami.

Hybridné meniče GOODWE majú samostatný back-up výstup, do ktorého menič „dodáva“ elektrinu z panelov/batérií aj v prípade výpadku siete. Tento výstup meniča však nesmie byť „prepojený“ s ostatnou elektroinštaláciou v domácnosti, „zálohované“ spotrebiče musia byť „napájané“ priamo z meniča. Prakticky to riešime tak, že sa  privedie samostatný kábel z tohto výstupu meniča do rozvádzača a „kritické“ spotrebiče / okruhy / zásuvky, ktoré majú byť napájané z fotovoltaiky aj v prípade výpadku siete, sa pripoja na tento výstup meniča. Iné hybridné meniče majú tiež možnosť takéhoto napájania pri výpadku siete, ale majú to riešené zložitejšie.

Rozmery fotovoltaických panelov sú dnes rôzne, na výšku od 1,7 m vyššie, pri šírke zväčša okolo 1 m. Výkon jedného panelu je dnes primonokryštalických paneloch najčastejšie 370 – 410 Wp, nie je však výnimkou cez 450 Wp, dokonca už aj okolo 600 Wp. Nie je to však vyššou účinnosťou, ale väčšími rozmermi panelu. Výkon na m² hrubej (obrysovej) plochy panelov je v súčasnosti niečo cez približne 200 Wp. Takže napríklad na 3 kWp je potrebných zhruba 15 m² plochy panelov.

Ďalej by mala byť plocha strechy na umiestnenie panelov orientovaná ideálne medzi juhovýchodom a juhozápadom, bez tienenia, aj čiastkového v priebehu dňa, a to napríklad komínmi, vikiermi, okolitými stromami a pod., pretože to v určitej miere negatívne ovplyvňuje produkciu elektriny panelmi.

Rozmiestnenie panelov na streche je potom už na zvážení priestorových možností aj konečného vzhľadu strechy po inštalácii panelov. Na trhu sú dnes už aj panely s väčšími rozmermi a tým aj vyšším výkonom na panel (ma výšku cez 2 metre), pre problematickejšie strechy je možné využiť aj takéto panely.

Potreba pomerne veľkej plochy strechy (čo býva problémom najmä pri členitých strechách) na umiestnenie panelov môže byť pri fotovoltike niekedy nevýhodou, v porovnaní napríklad s vyžadovanou plochu kolektorov používaných na ohrev vody, kde stačí plocha 3 x menšia.

Stavebná povolenie nie je potrebné. Teda v drvivej väčšine prípadov, keďže sa umiestnením panelov na strechu „podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby oproti účelu, na ktorý bola pôvodná stavba povolená a neohrozujú sa záujmy spoločnosti“. Pri umiestnení fotovoltaických panelov na strechu domu sa (štandardne) nič z toho nedeje.

Stavebné ohlásenie tiež nie je potrebné. Síce to nie je jednoznačne uvedené v zákone, najbližšie sú ustanovenia, že stavebné ohlásenie sa nevyžaduje pri udržiavacích prácach, ako (okrem iného) opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie.

Keďže si však mnohé stavebné úrady (presnejšie jednotliví úradníci) vysvetľujú zákon po svojom, ak chcete mať istotu, odporúčame prekonzultovať potrebu ohlásenia takejto „stavebnej úpravy“ so stavebným úradom (obecný / mestský úrad).

Najskôr, na vysvetlenie, keďže stále si to dosť veľa ľudí neuvedomuje – vlastná a virtuálna batéria nie sú z hľadiska úspor úplne rovnocenné: virtuálnabatéria aj požičovňa elektriny vám „ušetria“ menej ako vlastné batérie.

Pri virtuálnej batérii ani požičovni elektriny nie sú dodávky elektriny z fotovoltaiky do siete a spätné „čerpanie“ účtované 1:1. Teda že by sa odrátala z faktúry celá / celková cena za kilowatthodiny, ktoré ste dodali do virtuálne batérie a „použili“ ich neskôr.

Cena elektriny pre domácnosti sa skladá z dvoch základných kategórií zložiek: elektrina ako taká (cena „silovej“ elektriny) a distribučné poplatky a ostatné tarify – konkrétne variabilná zložka tarify za distribúciu, tarifa za prevádzkovanie systému, za systémové služby, za straty elektriny pri distribúcii a odvod do jadrového fondu. Tieto distribučné poplatky sa musia podľa zákona zákazníkovi / odberateľovi naúčtovať za každú dodanú kWh elektriny, bez ohľadu na to, či je z „virtuálnej batérie“ alebo „požičovne elektriny“. Pre presnosť, samozrejme okrem toho sú na faktúre aj pevné mesačné poplatky za odberné miesto, ale pre tento prípad to nie je rozhodujúce, tých sa zbaviť nedá.

Pomer ceny samotnej elektriny a ceny distribúcie je pre domácnosti v roku 2022 približne 60 % elektrina / 40 % distribúcia, v závislosti od dodávateľa a sadzby. Do roku 2021 to bývalo opačne, zhruba 40 % elektrina : 60 % distribúcia, ale cena elektriny sa zvýšila a distribučné poplatky mierne klesli. Teda elektrinu „čerpanú spätne“ z virtuálnej batérie alebo požičovne elektriny nemáte „zadarmo“, ale zaplatíte za ňu zhruba 40% bežnej ceny. Okrem toho sú za tieto služby aj poplatky, tie však nie sú výrazné.

Aj napriek tomu pri virtuálnej batérii a požičovni elektriny dnes už ušetríte pomerne dosť, i keď nie toľko ako pri vlastnej batérii (straty pri nabíjaní a vybíjaní batérií sú pri lítiových do 5% – celkové, v rámci celého cyklu nabitia-vybitia, to nie je nič podstatné).

V roku 2022 vychádza už virtuálna batéria z hľadiska „návratnosti“ investície do fotovoltaiky výhodnejšie ako vlastné batérie.

Aj z tohto dôvodu dnes čo raz viac zákazníkov s vysokou spotrebu, často aj 10 a viac MWh (kvôli vykurovaniu elektrinou – buď cez tepelné čerpadlo alebo odporovo), si nainštaluje fotovoltaiku s ročnou produkciou za rok na úrovni ich celkovej ročnej spotreby a „prenesie“ si nadprodukciu z leta do zimného obdobia (na kúrenie) cez virtuálnu batériu. Ani toto nevychádza dnes už tak zle.

Pri virtuálnej batérii je tu však ešte jeden faktor, ktorý treba zvážiť a zobrať do úvahy, a to určitá neistota. Je to totiž služba ponúkaná dodávateľom elektriny, a ten jednak nemá žiadnu povinnosť ju ponúkať a tiež nemusia platiť súčasné podmienky nastálo. Zatiaľ sa však toto nezdá byť závažným a zásadným problémom.